reklama

Hontianska stolica a jej erb

Hont ako územnosprávna jednotka Uhorského kráľovstva si prešla v 13. až 16. storočí dôležitými zmenami. Akými a ako erb Hontianskej stolice vyzeral?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Erb je na štíte umiestnené trvalé znamenie, vytvorené podľa heraldických pravidiel, ktoré určujú fyzickú alebo právnickú osobu. K používaniu erbu oprávňuje vžité alebo udelené právo. Má dedičnú spôsobilosť, trvalý obsah a formálne vyhotovenie." – prof. Jozef Novák 

Od začiatku štúdia histórie som popri všeobecnom prehľade o vývoji ľudskej spoločnosti, videl najväčší význam v heraldike. Síce vyššie uvedenú definíciu profesora Nováka neovládam od slova do slova, a možno by zo mňa nebol dobrý heraldik, napriek tomu mám ku heraldike špeciálny vzťah. Je úžasné, čo všetko dokáže povedať erb. Dostatočne vzdelaný človek, pri pohľade na erb, dokáže identifikovať nie len rod, fyzickú či právnickú osobu, ktorej patrí, ale aj obdobie vzniku, postavenie rodu či osoby, a mnoho iných náležitostí. Hontianska stolica svoj erb získala v 16. storočí, kedy už bola plne pretransformovaná z kráľovského komitátu na šľachtickú stolicu. No ako k tomu došlo ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vznik Hontu, ako kniežatstva a komitátu som skúsil opísať v minulom príspevku, kde som si pomohol kráľom Štefanom I. a môžete si ho pozrieť kliknutím na obrázok mapy Hontu z roku 1811.
Vznik Hontu, ako kniežatstva a komitátu som skúsil opísať v minulom príspevku, kde som si pomohol kráľom Štefanom I. a môžete si ho pozrieť kliknutím na obrázok mapy Hontu z roku 1811.  

V 11. storočí vznikol Hontiansky komitát, s centrom na hrade Hont. Komitáty, alebo hradné španstvá, boli základnou územnosprávnou jednotkou Uhorského kráľovstva a na ich čele bol špán. Kráľom menovaný špán, dozeral na hospodársku organizáciu, výber daní a správu kráľovských majetkov resp. pôdy, keďže kráľ bol najväčším vlastníkom pôdy v krajine. Špán mal aj súdne či vojenské kompetencie a v prípade vojny mal povinnosť zostaviť kráľovi vojenskú jednotku. Špán spadal výlučne pod právomoc kráľa, ktorý mal právo ho menovať, či zosadzovať. No kráľ nezostal najväčším feudálom v krajine navždy. Asi od konca 12. storočia nastalo nerozvážne rozdávanie kráľovských majetkov, s čím úzko súvisela aj strata kráľovskej moci a úpadok komitátneho zriadenia. Z úpadku kráľovskej moci profitovala samozrejme šľachta, čoho svedkom nám je Zlatá bula kráľa Ondreja II. vydaná v roku 1222. Šľachta získala obrovské právomoci a na útrobách komitátov začali vznikať šľachtické stolice. Najvýznamnejším orgánom stolice bola generálna kongregácia, ktorá spočiatku slúžila ako súdny orgán. Súdnictvo v 14. storočí však prebrala tzv. sedria, jeden zo šiestich orgánov stolice. Šlachtické stolice postupne získali na právomociach a v Uhorsku sa vytvoril celkom unikátny systém správy. Avšak, kompetencie stolíc neboli až také veľké ako sa zdá. Bolo len málo úradných dokumentov, ktoré mohli sami vydať a na ich spečatenie stačilo používať osobné pečate niekoľkých stoličných hodnostárov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zlatá bula Ondreja II. Pojem bula označuje kovovú pečať, ktorá bola zväčša obojstranná a bola ňou spečatená významná listina. Listina z roku 1222 obsahovala 25 článkov a uhorská šľachta získala napr. právo na odpor, neplatenie daní a mnoho iných.
Zlatá bula Ondreja II. Pojem bula označuje kovovú pečať, ktorá bola zväčša obojstranná a bola ňou spečatená významná listina. Listina z roku 1222 obsahovala 25 článkov a uhorská šľachta získala napr. právo na odpor, neplatenie daní a mnoho iných. 

Situácia sa zmenila v 16. storočí. Rozvoj šľachtických stolíc, osmanská hrozba a inštitucionalizovanie šľachty, priniesli logickú potrebu oficiálnych stoličných pečatí, ktorými by stolice v relatívne krátkom čase mohli zavádzať nové nariadenia potrebné na ochranu svojho územia. Na krajinskom sneme začiatkom roka 1550 bol schválený zákon č. 62, ktorý nariaďoval, aby jednotlivé stolice vydávali svoje písomnosti pod vlastnými pečaťami, pričom tie budú môcť používať na základe kráľovského povolenia. Hontianska stolica patrila medzi prvých sedem stolíc, ktorým Ferdinand I. vydal erbové listiny. Ak by sme chceli presne opísať erb hontianskej stolice, znel by nasledovne: V červenom renesančnom štíte, obrátené obrnené rameno s kolmo vztýčeným mečom; v pravom hornom rohu hviezda, v ľavom polmesiac. Avšak! Polmesiac sa nepoužíval kontinuálne, v tom prípade hviezda prešla medzi rameno a meč. Takýto prípad nastal napríklad od pol. 17. storočia do pol. 18. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Erb Hontianskej stolice už aj ďalšími časťami, teda s prilbou, klenotom a strieborno-červenými prikrývadlami.
Erb Hontianskej stolice už aj ďalšími časťami, teda s prilbou, klenotom a strieborno-červenými prikrývadlami.  (zdroj: In: VITEK, Gábor. Sigullum comitatus Albensis. 2009 s. 93)

Ale prečo práve takto vyzerá erb Hontu? Heraldika podliehala dobovej móde, preto aj štít, udelený v 16. storočí, je renesančný. Rovnako tak hlavné erbové znamenie, obrnené rameno s mečom, bolo dosť častým erbovým znamením. V mnohých erboch po roku 1526 nájdeme práve bojový motív, známe sú napríklad erby, v ktorých rytier drží v ruke hlavu Turka a podobne. Podľa Mateja Bela, malo toto znamenie vyjadriť osvedčené charakterové vlastnosti hontianskej šľachty. Otáznik visí aj nad hviezdičkou a polmesiacom. Erbov s ramenom a mečom bolo niekoľko, preto ich na jednej strane možno brať ako odlišovacie znamenia. Heraldika je známa aj tým, že v nej má všetko svoj dôvod, preto na druhej strane, môžu tieto znamenia poukazovať na erb rodu Hunt-Poznanovcov. Huntovci stáli pri vzniku Hontianskeho kniežatstva aj hradného španstva a hlavné erbové znamenia erbu Hunt-Poznanovcov sú práve hviezdička a polmesiac. Zatiaľ však chýba prameň preukazujúci priami súvis medzi týmito dvoma erbmi, ale uvidíme čo k tejto téme prinesie raz historický výskum. .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...ak Vás tematika Hontu zaujala, kliknete na jeden z dvoch erbov Hontu v príspevku, alebo navštívte stránku https://www.facebook.com/HontDejiny, kde nájdete viac zaujímavých článkov o Honte...

Pečať Hontianskej stolice z 90tych rokov 18. storočia. V prvej polovici 19. storočia, sa vplyvom maďarizácie menili latinské kruhopisy v stoličných erboch na maďarské.Hontianska stolica zaviedla maďarský kruhopis v roku 1847. (posledná na území Slovenska)
Pečať Hontianskej stolice z 90tych rokov 18. storočia. V prvej polovici 19. storočia, sa vplyvom maďarizácie menili latinské kruhopisy v stoličných erboch na maďarské.Hontianska stolica zaviedla maďarský kruhopis v roku 1847. (posledná na území Slovenska) (zdroj: SOKOLOVSKÝ, Leon. Pečate a znaky stolíc na Slovensku. 2010 s. 74)
Erik Koncz

Erik Koncz

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý historik, ktorý chce svojou troškou prispieť ku bádaniu slovenských dejín, spopularizovať históriu a prebudiť záujem o národné dejiny. Zoznam autorových rubrík:  Kam ísť, keď sa bude daťDejiny HontuSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu